Rok 2024

PRIX PRO PATRIA 2024

Ocenenie PRIX PRO PATRIA je výnimočný projekt propagácie objektov ľudovej architektúry hornej Nitry. Cieľom je zviditeľniť a morálne oceniť tých, ktorí sa z vlastného rozhodnutia rozhodli zachovať a obnoviť tradičnú architektúru na hornej Nitre. Vyhlasovateľom je Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi pod záštitou generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR Pavla Ižvolta. Autorom projektu je historik umenia Jozef Lenhart, ktorý zmapoval a spracoval históriu všetkých nominovaných domov.

V 3. ročníku boli nominované tri domy – Šovčíkov dom z Lipníka, Čičmanských dom z Poluvsia, Grégela dom z Tužiny.

Odborná porota udelila hlavnú cenu Grégela domu z Tužiny.  

ŠOVČÍKOV DOM

LIPNÍK

Lipník patrí k najstarším dedinám v handlovskej doline. Jeho existencia sa spája nielen s mimoriadne zaujímavou, turbulentnou miestnou históriou, ale zaujme i svojou starou tradičnou architektúrou. Urbanisticky predstavuje prícestnú dedinu s obojstrannou zástavbou, v centrálne časti so zachovanou pôvodnou stredovekou parcelizáciou. Na nej  došlo v druhej polovici 19. storočia k výstavbe murovaných gazdovských usadlostí, ktoré boli typologicky i dispozične prepisom starých, pôvodných zrubových domov. V súpise z roku 1778/79 sa uvádza, že šlo o jedno a dvojpriestorové obydlia s pecou, otvoreným ohniskom bez komína, čo viedlo k častým ničivým požiarom a prehlbovaniu biedy medzi obyvateľstvom. V zmysle úradných protipožiarnych nariadení bola preto tradičná zrubová zástavba postupne nahradená stavbami z nehorľavého materiálu, z kameňa a nepálenej i pálenej tehly. Dnes už historickú zástavbu tvoria výlučne murované stavby.

K najstarším zachovaným domom v Lipníku patrí dvojpodlažný dom č. 47. Nachádza sa v centrálnej časti starej dediny na západnej strane ulice východne od miestnej drevenej zvonice pochádzajúcej z prvej polovice 19. storočia. Dom s rozsiahlym hospodárskym dvorom má za sebou dlhú a bohatú históriu. Jeho majiteľ, Ján Šovčík s rodinou, je dedičným vlastníkom a potomkom starodávneho lipnického rodu, ktorého príslušníci, Juraj, Michal a Martin, sa už spomínajú v súpise veriacich chrenovskej farnosti v roku 1675 ako najbohatší gazdovia v dedine. V tej dobe Lipník tvorilo iba 33 domov, v ktorých žilo 112 sedliakov, 15 želiarov (chudobných) a 5 celkom nemajetných sluhov slúžiacich u majetných gazdov. Sociálna štruktúra Lipníka sa v priebehu nasledujúcich storočí nemenila. K zmenám dochádza až od polovice 19. storočia v dôsledku zrušenia poddanských povinností a v zmysle  protipožiarnych nariadení, čo viedlo k postupnej zmene stavebného obrazu dediny.

Cenné poznatky o histórii Šovčíkovho domu č. 47 sa dozvedáme z rodinných dokumentov a domovej karty, kde sa uvádza, že už v roku 1864 stál na dnešnej parcele kamenný prízemný dom. Zachoval sa dodnes v stojacom dome a tvorí jeho prízemie. Parcela bola starým rodovým majetkom Šovčíkovcov, na ktorej stál ešte zrubový dom s komorou, ktorého polovicu vlastnil Jozef Šovčík, prastarý otec súčasných majiteľov. Ten v roku 1874 za sumu 6 zlatých a 60 grajciarov prikúpil od bratanca Michala Šovčíka druhú polovicu domu, čím pre seba a pre svojich potomkov vysporiadal rozdrobené vlastníctvo rodového gazdovstva.

V tom istom roku bol na mieste starého zrubového objektu postavený nový prízemný kamenný trojpriestorový dom pozostávajúci z prednej izby s pecou, pitvora s kuchyňou, a zadnej komory. Úzkou hlavnou fasádou členenou dvojicou okien orientovaný do ulice, na východnej strane s rozsiahlym dvorom s vlastnou studňou obstavaným hospodárskymi stavbami a zo severnej strany uzavretý priechodnou stodolou otvorenou do sadu a poľa.

V roku 1907 dochádza k nadstavbe domu v rozsahu celého pôvodného pôdorysu. Vynútil si to počet rodinných príslušníkov a delenie rodiny. Prízemný dom sa mení na tzv. dom s výškou. Dvojpodlažný dom na prízemí s dvomi bytovými jednotkami v prednej i zadnej časti a s komorami na poschodí. Na odľahčenie základov kamennéhomuriva starého domu sa na nadstavbu poschodia už použije surovica – nepálená tehla. Nadstavba dostane na uličnej fasáde dvojicu okien, z bezpečnostných dôvodov s kovanými okenicami, ktorá je s prízemím starého domu zjednotená hladkým omietnutím vápennou maltou. Dom patril na konci 19. storočia k najreprezentatívnejším domom v Lipníku a dodnes si zachoval dominanciu nad okolitou, prevažne prízemnou zástavbou.

V roku 1928 poskytol Ján Šovčík prízemie svojho domu na dva roky obci na zriadenie prvej miestnej školy, aby nemuseli lipnícke deti dochádzať za učením do vzdialeného Chrenovca. Tento čin patrí k historickým medzníkom vo vzdelanosti obyvateľstva v handlovskej doline a pre dedinu malo zriadenie vlastnej školy veľký význam. Podľa dobovej štatistiky bola na začiatku 20. storočia gramotnosť miestneho obyvateľstva v doline veľmi nízka a výrazne zaostávala za vtedajším celospoločenským priemerom na Slovensku. V jedenástich dedinách doliny bolo iba 364 ľudí, ktorí vedeli čítať, písať rátať.

V nasledujúcich rokoch prešiel Šovčíkov dom ďalšími stavebnými úpravami. V roku 1913 pribudla do areálu gazdovstva nová stodola a v roku 1931 „vrštať“ - stolárska dielňa. Na základe miestnych analógií je možné predpokladať, že fasáda domu bola výtvarne dotvorená špecifickou murárskou technikou zdobenia, ktorá rytím lineárnej kresby do vlhkej omietky napodobňovala sgrafito. Okná a dvere boli orámované širokou lištou prechádzajúcou v hornej časti do plošne vyrytej rímsy, v ploche farebne zvýraznenej.

Dom bol až do roku 1984 kontinuálne obývaný. Nasledujúcich tridsať rokov bol už užívaný len pasívne. V roku 2016 sa rozhodol Ján Šovčík ml. takmer zničený dom nezbúrať, ale obnoviť a adaptovať na bývanie pre svoju budúcu rodinu. Veľkou výzvou sa pre mladého dediča a majiteľa domu stalo vytvorenie novej koncepcie bývania a skĺbenie prevádzkových funkcií s historickou dispozíciou objektu tak, aby dom ožil a plnil požiadavky bývania na úrovni 21.storočia. Starý, materiálovo nesúrodý skelet domu potreboval zastabilizovanie základov, odvlhčenie muriva, poistenie statiky, vyriešenie dispozície, kanalizácie, kúrenia, elektrických rozvodov... s rešpektom a citom k zachovaným historickým prvkom domu. Aj po generálnej obnove si dom udržal svoj po stáročia formovaný vzhľad v riešení veľkosti okenných otvorov, ich výplní, zachovaní i rozmiestnenia na uličnej i dvorovej fasáde, lokalizácii hlavného vstupu do domu. Priznanie historického trámového stropu na druhom podlaží a jeho obnovenie vrátilo domu dávnu atmosféru a s ňou i kus nenahraditeľnej histórie.

Šovčíkov dom č. 47 bol pravdepodobne prvým kamenným domom postaveným v Lipníku a dnes patrí k najstarším pôvodným murovaným objektom v dedine. Jeho zachovaním a obnovou prispel majiteľ ku skultivovaniu zástavby dediny, priznaniu a zviditeľneniu jej histórie a zachovaniu histórie vlastného rodu zhmotnenej v architektúre.

ČIČMANSKÝCH DOM

POLUVSIE