Letné dozvuky Jeden svet 2013
Termín: 6.8.2013, 18:00
Letné dozvuky Jedného sveta
Pozývame Vás na pravidelné premietanie dokumentov Jedného sveta.
Film: Banícky chlebíček
Dátum konania: 6. 8. 2013 o 18:00 h
Miesto konania: Sála Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi, Záhradnícka 19
Vstupné: 2 € / študenti, dôchodcovia, ZŤP: 1 €
Organizátori: OZ Berkat a RKC v Prievidzi
Ako dnes chutí banícky chlebíček?
PRIEVIDZA. Ťažiť sa nedá donekonečna, bane sa zatvárajú. Banícke povolanie malo výbornú reputáciu a znamenalo istotu. Dnes život v baníckom kraji znamená neistotu. Ako sa v takom kraji žije skúma Roman Fábian v novom slovenskom dokumente Banícky chlebíček. Jedno z prvých premietaní sa uskutoční v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi, 6. augusta o 18.00 h.
Horný Gemer bol už za čias Rakúsko-Uhorska vyhlásený špičkovými baníckymi závodmi. V baníctve pracovalo aj vyše 56 percent obyvateľov. Situácia sa zmenila po páde komunizmu. Mladí vidia východisko v odchode, ale nostalgicky premýšľajú o tom, aké by to bolo, keby aj oni mali istoty ako svojho času ich rodičia. Mladí aj starší, nikto sa na budúcnosť neteší. Vo vzduchu visí otázka, čo sa stane?
Banícky chlebíček je portrétom Horného Gemera a rôznych skupín jeho obyvateľov. Okrem miesta bydliska majú všetci rovnaký názor na to, že sa počas komunizmu žilo lepšie. „Bol by som rád, keby ho videli aj ľudia v iných regiónoch, pretože problémy, ktorými sa film zaoberá, nie sú len lokálne,“ vysvetľuje presah filmu režisér Roman Fábian.
Dokument do Prievidze prináša občianske združenie Berkat v rámci pravidelných Dozvukov Jedného sveta. „Tento film bol jasnou voľbou, zodpovedá do veľkej miery aj tomu, aká nálada vládne v našom okrese. Možno vďaka nemu získame odstup, pozrieme sa na seba samých kritickejšie,“ zdôvodňuje výber filmu dobrovoľníčka Ivana Rybanská.
Súčasťou podujatia, ktoré sa uskutoční pár dní pred 4. výročím banskej tragédie v Handlovej, bude aj diskusia o baníctve. Naše pozvanie prijali umelecký rezbár a bývalý baník Ján Procner z Handlovej. O živote a práci v podzemí bude diskutovať aj banský inžinier Marián Krčík z Bojníc.
„Pozvali sme aj zástupcov vedenia HBP Prievidza, a.s., ale vzhľadom na dovolenkový čas, nemáme potvrdenú účasť. Predbežný prísľub máme od Ing. Stanislava Gurského, konateľa spoločnosti, ktorá úspešne rozbehla pestovanie slovenských rajčín. Isto bude širokú verejnosť zaujímať, aké sú ďalšie plány Hornonitrianskych baní, po ohlásenom zatváraní baní v našom regióne“, dopĺňa Ivan Sýkora, jeden z organizátorov podujatia.
Film distribuovaný spoločnosťou Filmtopia pomáha zistiť, ako chutil a chutí banícky chlebíček. A kladie dôležitú otázku: „Čo môžeš urobiť ty ako jednotlivec“?
Film:
Banícky chlebíček
Krajina pôvodu: Slovenská republika, rok výroby: 2013
Žáner: Dokumentárny film, 60 min. , jazyková verzia: slovensky
Réžia: Roman Fábian
Scenár: Roman Fábian
Kamera: Ivo Miko, Rastislav Trizma, Roman Fábian
Hudba: David Kollár
Účinkujú: Ján Fábian, Milan Birka, Zuzana Birková st., Zuzka Birková, Štefan Boldi, Ján Doboš, Tomáš Gonos, Ján Kožár, Zuzana Kožárová, Ľuboš Lešták, Štefan Šimko
Nový slovenský dokument BANÍCKY CHLEBÍČEK kladie cez príbehy obyvateľov dediny Rakovnica otázku, akú budúcnosť majú ľudia, ktorí žiadnu nevidia. Jeho režisér hovorí, že veľa nádeje pri nakrúcaní nenašiel.
V roku 1909 bol v banskej oblasti Horného Gemera v okolí Rožňavy vybudovaný jeden z najmodernejších banských závodov v Európe, kde v sedemnástich baniach pracovalo takmer šesťdesiatpäť percent miestnych obyvateľov. Po páde komunizmu bola ťažba železnej rudy z ekonomických dôvodov ukončená, v prevádzke zostal len jeden banský komplex. Film Banícky chlebíček sa sústreďuje na obyvateľov gemerskej dediny Rakovnica a cez sériu portrétov jej obyvateľov podáva obraz myslenia celého kraja. Ten sa spája v názore, že počas komunizmu boli šťastnejší a ich život bol kvalitnejší.
Príbehu dominuje rozprávanie Ing. Jána Fábiana, vysokoškolského profesora s čestným doktorátom z Dillí, ktorý niekoľko rokov aktívne žil v Kanade, Afrike, Nemecku, bol štipendistom Humboldtovej nadácie, poradcom ministerstva hospodárstva v 90. rokoch a dnes napriek veku 78 rokov učí na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho rozprávanie, ktoré sa vyznačuje odstupom na jednej strane pamätníka – baníka a na druhej strane pamätníka – človeka, je v prudkom kontraste s pohľadom najmladších protagonistov, ku ktorým celý film smeruje. Práve pochopenie tohto kontrastu vytvára zmysel filmu, ktorý si cez príbehy miestnych ľudí a ich vzťah k rodnému kraju a jeho minulosti kladie otázku: „Čo sa tu stalo a akú máme budúcnosť?“
Režisér o filme:
,,Išiel som jedno leto do Rožňavy nakrúcať magisterský film a všimol som si, že všetci, nech sú v akomkoľvek veku, vo veľmi zjednodušenej forme uvažujú a hovoria, ako dobre sa im žilo pred rokom 1989. Zaujalo ma, že to isté hovorí aj osemdesiatročný, aj sedemnásťročný človek. Je to podľa mňa problém, ak aj mladí ľudia, ktorí sa majú práve zaradiť do spoločnosti, preberajú bez akejkoľvek analýzy názory rodičov. Tým sa, popravde, kedysi lepšie žilo. Mám však pocit, že tak uvažuje väčšina Slovákov,” povedal o režisér filmu Roman Fábian.
