Paľo Remiaš - 70 okamihov
Termín: od 27.2.2019, 17:00 do 22.3.2019
Súhrnný pohľad na tvorbu jubilujúceho fotografa
Viac o autorovi:
Život s fotografiou...
Tak možno charakterizovať doterajšiu tvorbu, ale aj profesionálnu činnosť jubilujúceho fotografa Paľa Remiaša. Narodil sa 5. apríla 1949 v Hlohovci. Od útlej mladosti túžil vniknúť do tajov fotografie. Splnil sa mu detský sen a vyučil sa za komunálneho fotografa. V roku 1978 absolvoval Strednú školu priemyselnú v Poprade v odbore fotograf a v roku 1990 promoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v odbore žurnalistika.
V rokoch 1967 až 1970 bol baníkom v Bani Cigeľ, neskôr tu pracoval ako fotoreportér a redaktor podnikového časopisu Cigliansky Prieboj a potom aj ako vedúci propagačného oddelenia. Trinásť rokov pôsobil v krajskom denníku Smer ako píšuci redaktor, pritom však neodmysliteľne využíval aj fotografiu. Od roku 1993 bol redaktorom v TASR, kde takisto obohacoval spravodajstvo fotografiami a neskôr aj video príspevkami. V roku 2017 odišiel na zaslúžený starobný dôchodok. Od roku 1972 je členom Zväzu slovenských fotografov, kde pôsobil aj ako člen výboru. Viackrát bol členom celoslovenských a regionálnych porôt. V roku 1994 mu udelili titul Majster ZSF. Svojimi fotografiami ilustroval zbierky poézie Ondreja Čiliaka a Petra Tomášika. Heslo Pavol Remiaš sa nachádza aj v knihe Dejiny slovenskej fotografie, ktorú v roku 1989 napísal výtvarný teoretik a znalec slovenskej fotografie Ľudovít Hlaváč.
Takmer 60-ročnú cielenú fotografickú tvorbu Paľa Remiaša možno rozdeliť do viacerých tvorivých etáp, pričom vo všetkých dominuje človek.
Po takmer troch rokoch baníckej roboty, keď ho poverili funkciou podnikového fotografa, sa mohol systematickejšie venovať baníckej fotografii. Využíval pritom dobrú znalosť prostredia a práce baníkov, ktorou sám prešiel. Pôsobivá je séria baníkov v kúpeľni s názvom Po šichte a tiež snímky banských záchranárov. Keďže jeho povinnosťou bolo dokumentovať aj udalosti mimo podzemia bane, i tam mohol uplatniť svoj fotografický cit, postreh a pohotovosť. Tak vznikli snímky z nevšedných udalostí, ktoré potom zaujali verejnosť, i odborné poroty na výstavách umeleckej fotografie. Takým je napríklad cyklus Vzdušní montéri, A páchateľ ušiel... Pionieri, Súťaž drevorubačov a ďalšie.
Aj preto patria jeho fotografie chlapov tohto remesla medzi vysoko hodnotené, nielen v novinárskej praxi, ale aj na početných regionálnych, celoštátnych aj zahraničných výstavách umeleckej fotografie, na ktorých sa začal zúčastňovať od roku 1971. Tu je potrebné zdôrazniť, že do povedomia laickej i odbornej verejnosti, aj odrazovým mostíkom na konfrontáciu svojich prác s inými fotografmi, bola snímka Lótova žena. Vznikla v šťastnom okamihu a ocenili ju na rôznych výstavách. Táto fotografia rovnako emotívna, ako aj epická, s nevšednou dramatickou skladbou, patrí k autorovým najúspešnejším. Dnes sa nachádza vo viacerých odborných publikáciách.
Súbežne s tematikou pracovnej fotografie sa začal zameriavať aj na fotografovanie vlastnej rodiny a najmä detí. Hovorí, že to bolo jednoduché, pretože bol s nimi v neustálom kontakte a mohol teda ľahko vystihnúť ich prirodzené správanie, psychiku pri hre aj iných činnostiach. Tak vzniklo mnoho zaujímavých reportážnych snímok i ucelených cyklov ako napríklad Slepá baba, U starej mamy, V dedkovom traktore a iné.
Nástupom do redakcie krajského denníka sa Paľovi Remiašovi otvorili ďalšie možnosti na zdokonaľovanie sa v oblasti reportážnej fotografie, ktoré novinárska prax potrebovala a dodnes potrebuje ako soľ. V pozícii regionálneho novinára sa síce nedostal k témam, ktoré by zatriasli svetom, ako sú veľké prírodné alebo humanitárne katastrofy, či vojnové konflikty. O to je vzácnejšie, že aj pri relatívne menej významných, možno bežných životných situáciách sa na udalostí dokázal pozerať vlastným filozofickým pohľadom a podarilo sa mu vystihnúť vnútorné napätie, pôsobivé okamihy aj vďaka dôležitému detailu, ktorý považuje za súčasť dobrej reportáže. Takými sú napríklad série Ekologická stavba, Vyvolaná investícia, Záchranná akcia, ale tiež reportáže z poľovačiek.
Svojský pohľad priniesol aj do športovej fotografie. Napríklad fotografiami z basketbalu získal ocenenia aj na zahraničných výstavách. Bol to však aj futbal, zápasenie a zdokumentoval aj poslednú celoštátnu spartakiádu. Po roku 1989 sa ako novinár stretol s mnohými vtedy významnými politikmi. Aj v tomto prípade sa snažil povedať o nich viac ako bolo vo verejnosti prezentované. Z toho obdobia pochádza napríklad seriál fotografií o Alexandrovi Dubčekovi, ktorý v roku 1990 po prvý raz mohol verejne navštíviť svoju rodnú obec Uhrovec.
Ani pri svojich cestách do zahraničia nenecháva fotoaparát doma. Stále aj z cudziny prináša zaujímavé reportáže alebo nevšedné fotografie ľudí a prostredia, ktoré ho oslovilo. Možno povedať, že medzi umelecké vrcholy v tomto smere patrí cyklus nazvaný Buchenwald. Vznikol pri návšteve koncentračného tábora v Nemecku a svojím humanistickým apelom je aj po rokoch stále aktuálny. Odvtedy si neustále prináša z ciest a dovoleniek všetko, čo ho zaujme. Hľadá niečo typické aj výnimočné a predovšetkým krásu. Pochvaľuje si modernú technológiu digitálnej fotografie, ktorá mu umožňuje realizovať sa aj v trochu zanedbávanej krajinárskej fotografii. Hoci sa pred desiatimi rokmi presťahoval na vidiek do dedinky Malinová, nadšenie pre dobrú fotografiu mu zostalo. No už nie z povinnosti, novinárskeho fotografa, ale z vlastnej slobodnej voľby. Hovorí, že nemusí, ale môže. A tak prináša svoje pohľady na život Malinovčanov. Ponúka ich aj v rámci tejto výstavnej kolekcie.
Výstava 70 okamihov je pomyselným zrkadlom, no obmedzeným výberom doterajšej tvorby jubilanta. Jeho fotografie okrem umeleckej hodnoty, vynikajúcej priestorovej a v posledných rokoch aj farebnej kompozície, sa stali aj dokumentom doby, v ktorej vznikali a ktorou boli ako každé výtvarné dielo ovplyvňované. Vybrané fotografie sú zároveň umeleckou výpoveďou autora, ktorý zostal verný sebe aj milovanej fotografii. Patrí sa zaželať mu „dobré svetlo“ aj do ďalších tvorivých rokov.
Mgr. Ján Papco
historik umenia a čestný prezident OZ Benedikt
