Hlina a drôt
Termín: od 5.6.2019, 17:00 do 29.6.2019
Hlina a drôt
Sprievodná výstava Hornonitrianskych folklórnych slávností.
O autoroch:
Izabela a Anton Chylovci
Izabela (1956) je absolventkou Strednej školy umeleckého priemyslu, odboru keramiky v Uherskom Hradišti, ktorú navštevovala v rokoch 1971-75.
Anton (1955) absolvoval Strednú priemyselnú školu chemickú v Novákoch.
Keramickej tvorbe sa spočiatku venovala iba Izabela. Prvé roky po škole boli pre ňu obdobím širšieho výtvarného zamerania, keď sa okrem keramiky venovala i modelovaniu, sochárstvu a ďalším výtvarným druhom.
V tvorbe systematicky nadviazala na hrnčiarsku tradíciu hornej Nitry - Prievidza a Brezany patrili v minulosti medzi známe centrá hrnčiarskej výroby. Jej tradíciu od začiatku rešpektuje v tvaroch, dekore i v celkovom sortimente výroby, predmetom ktorej sú misky, hrnčeky, mliečniky, rajnice, pekáče, bábovkové formy a na ne nadväzujúce obedové čajové a kávové súpravy.
Od roku 1980 začína spolupracovať s ÚĽUV-om v Bratislave. V roku 1981 sa k nej pridáva manžel Anton - to potom ako si osvojí fortieľ tohto remesla. Vďaka prirodzenému výtvarnému a technickému talentu využíva svoje znalosti v ich profesionálnej deľbe práce. Venuje sa prevažne dotváraniu modelovaných častí točených nádob, ich retušovaniu, vypaľovaniu a glazovaniu. Manželov v keramickej tvorbe spája príbuzný estetický vkus. Obaja uprednostňujú jednoduché tvary, prírodné farby s návratom k takzvanej „červenej keramike“, v ktorej cez transparentnú glazúru nechávajú vyniknúť pôvodnú farebnosť hliny a jednoduché biele linky sledujúce tvar výrobku. Každý kus, ktorý vychádza z ich dielne, je originálny, keďže z procesu jeho výroby v zámerne vylučujú liatie do sadrových foriem, lisovanie a lepenie.
Popri tradičnej úžitkovej keramike sa venujú i tvorbe keramiky dekoratívno-úžitkovej ako napr. záhradné svietidlá, aromatické lampy, svietniky, svietidlá, taniere a podobne, inšpirovanej tvarmi sakrálnej, ľudovej aj orientálnej architektúry.
Za svoju tvorbu získala Izabela v roku 2015 prestížne ocenenie „majsterka ľudovej umeleckej výroby“.
Tibor Bartoš
Vyštudoval Strednú priemyselnú školu drevársku, odbor konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru v Spišskej Novej Vsi, kde v r. 1975 zmaturoval. Lákalo ho spoznať vlastnosti rôzneho materiálu a technicky zvládnuť jeho formovanie, tvarovanie, technológiu spracovania. Začínal ako samouk so slamou. Táto práca si vyžadovala aj technické pomôcky a prípravky, ktoré sa rodili v spolupráci s otcom v jeho dielničke, kde spoločne prichádzali na spôsoby ako techniku vylepšiť, zdokonaliť. Pribúdali tácky, ošítky, podložky, aj nejaké tie slamené ozdôbky.
Nadobudnutá zručnosť, precíznosť v práci so zmyslom pre detail ich posunuli k spolupráci s ÚĽUV-om. Niekoľko rokov potom spoločne s otcom privádzali na svet návrhy výtvarníčky Janky Menkinovej. To už bola práca s drevom v kombinácii s kovom. Dózičky a vianočné ozdôbky inkrustované a vylievané cínom.
Na rad prišlo aj vŕbové prútie a lieskové luby. K práci s drôtom inšpiroval Tibora, a to nie prvýkrát, Rasťo Haronik. Vďaka predchádzajúcim skúsenostiam, schopnosti pochopiť a zvládnuť rôzny materiál, sa s drôtom zžil veľmi rýchlo. Do tajov vlastností drôtu a rôznych spôsobov jeho spracovania ho zasvätil ozajstný znalec tradičného drotárstva Ladislav Fapšo na jednom zo školení, na ktorom sa Tibor cielene zúčastnil.
V dnešnej dobe zažíva drotárstvo obdobie akejsi renesancie. Posúva sa k rôznym formám umeleckého spracovania. Tibor však preferuje spracovanie drôtu do podoby predmetov každodennej potreby. Tak, ako to robili klasickí majstri tohto remesla, výsostne prakticky. Technika drôtovania poskytuje naozaj širokú škálu využitia - od kuchynského náradia, mís, cez vešiaky, rôzne držiaky, svietniky až k očarujúcej kombinácii s keramickým riadom. Či už v podobe obdrôtovania prasknutých misiek a nádob, čo im vráti pôvodnú funkčnosť, alebo pridá miske či tanieru nový, exkluzívny vzhľad i využitie. A to je to, čo tohto majstra remesla najviac láka. Aby sa pod jeho rukami rodili rôzne predmety hlavne s dôrazom na ich praktické použitie. Aby tak, ako kedysi, boli súčasťou domácnosti či hospodárstva.
