Čas v nás
Termín: od 2.10.2019, 17:00 do 31.10.2019
2
Predstavujeme vám tvorbu mikulášskeho rodáka, umelca a pedagóga Pavla Petráša ml. patriaci do rodiny výtvarníkov, ktorých korene siahajú do Prievidze. Jeho otec Pavel s bratom Alojzom sa narodili v Necpaloch (časť Prievidze) a zaradili sa medzi významné osobnosti slovenského výtvarného umenia. Pavel Petráš ml. úspešne nadväzuje na túto silnú rodinnú tradíciu.
V rokoch 1983 - 1986 študoval na VŠVU v Bratislave u doc. Milana Rašlu, v rokoch 1986 - 1990 pokračoval v štúdiu na Pražskej AVU pod vedením doc. Karmazíma a prof. Hodonského. Doktorát získal na Akademii Sztuk Pięknych vo Varšave (tu bol tvorivo formovaný prof. Dyrzynskim, prof. Ptáčekom a prof. Strentom).
Pavel Petráš mladší sa od začiatku svojej umeleckej dráhy sústavne venoval problematike kresby, krajinomaľby, portrétom, zátišiu a sochárskej tvorbe. Špecifický podiel na formulácii umeleckého názoru Pavla Petráša ml. mal jeho vzťah k otcovi a prítomnosť vnímavého malého chlapca v otcovom ateliéri. V ňom sa schádzali jeho súputníci z Liptova, maliari Čemický, Kern, Štalmach, Spitz a sochári Grom a Ksandr. Z toho všetkého a prirodzene i z vlastného výtvarného talentu a ľudského naturelu zrodili sa prvé, pevnejšie kontúry vlastného umeleckého programu i snaženia. V inšpirácii modernými výrazovými prostriedkami, ktoré možno vyznačiť polaritou medzi impresívnym a expresívnym, kryštalizoval sa jeho maliarsky štýl už v období jeho vysokoškolských štúdií. Boli to predovšetkým figurálne témy, poetické motívy a lyrické témy ženy, lásky, ale aj zátišia – kytice, ktoré presvedčivo dokumentujú kvality tejto ranej maliarskej tvorby. Neskoršie vývinové obdobie, viazané už hlavne k maľbe, predstavuje súčasnosť, jeho dnešné dielo a tvorbu.
Príznačné pre túto etapu tvorby je rozšírenie žánrovo tematických okruhov jeho maľby. Jasný a svieži kolorit obrazov, prevažujúci impresívny dojem i živý a spontánny rukopisný prednes maľovaných kompozícií, hovorí o optimistickej tvorivej aktivite i o snahe a spoluúčasti na programe slovenského výtvarného umenia. Celý rad individuálnych i kolektívnych výstav priebežne dokumentovali charakter, smer i orientáciu výtvarného programu talentovaného umelca. Pre tvorbu P. Petráša je charakteristický jasný kolorit, čisté farebné tóny a žiarivé farebné kontrasty, ktoré tlmočia autorovu úprimnú snahu zachytiť nefalšovanú radosť zo života.
Pri portrétnej tvorbe vystupuje autor ako empatický a hĺbavý pozorovateľ, ktorý tvorí portréty na základe vžitých kompozičných vzťahov, no on do nich pridáva esenciu vlastnej subjektívnej optiky, dominuje na nich ľudská tvár a charakter portrétovaných (jeho portréty pôsobia v niektorých momentoch, ako malé „pocty“ pre portrétovaných, či už rodinných príslušníkov, známych alebo slávne osobnosti).
Autor vo svojej tvorbe voľne narába s celou históriou umenia, využíva poznatky získané z vlastných rozborov originálnych umeleckých diel a tie uplatňuje rovnako pri portréte, ako pri apropriácii. Apropriácia sa začala najsilnejšie uplatňovať najmä v umení 60. rokov, ako reakcia umelcov na elitárstvo avantgardy. Ide o umenie, ktoré sa živí iným umením, spochybňuje koncept originálneho umeleckého diela a súbežne s touto umeleckou stratégiou sa do popredia dostávali otázky týkajúce sa straty autorstva (Barthesova smrť umelca) a problému virtuálnej kópie. Na tieto témy reaguje vo svojej tvorbe aj P. Petráš ml. V autorových dielach je uchopiteľná, ale najmä iná poloha apropriácie, pri voľbe citovaných diel si vyberá tvorbu autorov, ktorí sú mu blízki a sú jeho vzormi. Opäť im obdobne ako pri portrétnej tvorbe vzdáva týmto spôsobom privlastnenia si ich diela určitú poctu a honor. Ťažisko jeho tvorby je postavené na dialógu s umeleckými dielami iných autorov, pričom spoločným menovateľom všetkých jeho diel je úsilie vytvoriť vhodný priestor pre vizuálnu komunikáciu s divákom.
