Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi

Bábkarstvo na hornej Nitre

Dňa 1. decembra 2016 bolo

SLOVENSKÉ A ČESKÉ BÁBKARSTVO

zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento druh divadla združuje dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Spája sa s ním aj ľudová tvorba ako rezba, maľovanie a obliekanie bábok. 

 

Stručná história bábkarstva

Tradícia bábkarstva ako druh javiskového umenia je v našich krajinách stále silná, a to vďaka odovzdávaniu spomenutých praktík, zručností, skúseností, ale i samotných bábok či dekorácií z generácie na generáciu.

Prvé zmienky o účinkovaní nemeckých a talianskych bábkarov na Slovensku sú z 1. pol. 18. storočia. Od zač. 19. storočia k nám prichádzali moravskí a českí bábkari.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia patrilo bábkarstvo k obľúbenej ľudovej zábave detí aj dospelých. Kočovní bábkari prichádzali do miest a dedín na celom Slovensku. Jeho reprezentantmi boli najmä divadelné rodiny Stražanovcov, Anderlovcov, Nosálekovcov, Sajkovcov, Fábryovcov, Dubských a iné.

O vystúpeniach v obci rozhodoval richtár. Väčšina kočovných bábkarov hrávala od jari do jesene pod holým nebom. V zime sa usádzali v mestách a účinkovali po krčmách, sálach, školách. Bábkari sa snažili verne napodobniť herecké divadlo. Repertoár čerpali z dramatickej tvorby nemeckých, českých, francúzskych, slovenských a iných autorov. Dobrý bábkar vedel s jednou súpravou (okolo 20 bábok) zahrať do 40 hier, ktoré hrával spamäti a improvizoval podľa reakcií publika. Deťom boli určené hlavne rozprávky. V 50. rokoch 20.storočia sa bábkové divadlo profesionalizovalo.

Tradičné bábkarstvo je stále živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tradícia sa prenáša pomocou bábkarských rodov a rodín, ako aj prostredníctvom workshopov vedených neziskovými organizáciami a umeleckými školami.

 


BÁBKARSTVO NA HORNEJ NITRE

Bc. Katka Súkeníková z Novák (1965 - 2017) - bábkarka telom i dušou

Od roku 1986 sa intenzívne venovala bábkovému divadlu ako členka, režisérka i vedúca bábkového súboru Hrčka Nováky. Ako sólistka s bábkou i so súborom získala množstvo ocenení na prehliadkach a festivaloch ochotníckych divadelných súborov hrajúcich pre deti na Slovensku i v Čechách. Bola členkou a režisérkou Bábkového divadla dvoch.

Stála pri zrode viacerých divadiel mladých a iných zoskupení, pre ktoré pripravovala hry, vyrábala bábky a scény. Ako dramaturgička a scénografka spolupracovala i s viacerými vyspelými neprofesionálnymi divadelnými zoskupeniami a súbormi.

 

Vyberáme z rozhovoru s Katkou pre MY Hornonitrianske noviny v roku 2011:

Ako ste sa dostali k bábkoherectvu?

Pre mňa to nie je bábkoherectvo, je to taká hra s bábkami. Začala som, keď mal syn necelý rok. Keďže mám umeleckú priemyslovku, tak som šla do bábkového súboru v Novákoch robiť kulisy. Moja prvá kulisa bola hrad do hry Kocúr v čižmách. Po roku som sa stala vedúcou súboru a už som robila aj réžiu. Za skoro 25 rokov, čo sa venujem bábkoherectvu, som sama pripravila vyše 20 rozprávkových inscenácií. Ale spolupracovala som aj s rôznymi ľuďmi z celého Slovenska, čiže hier bolo oveľa viac.

Prečo ste si nevybrali činohru?

Ja mám rada divadlo, ale v činohre, keď je človek na javisku, tak ukazuje seba, svoju tvár. A ja sa veľmi hanbím dospelých. Hoci to na mne nie je vidno. A za tou bábkou sa môžem schovať. Okrem toho mám rada prácu s materiálom, takže výroba bábok ma baví. Hranie je pre mňa taký bonus.

Takže hľadáte v textoch niečo nové, čo môžete využiť?

Všetko už raz bolo. A my sme tu na to, aby sme to znova objavovali, tu a teraz. Na divadle ako takom ma fascinuje, že je to tu a teraz. Človek sa môže naučiť text, ale akonáhle príde pred ľudí, tak ten okamih je iný, nálada je iná. Môže povedať presne to isté, čo povedal pred hodinou, ale v tom čase a v tom priestore to má už inú výpovednú hodnotu. To ma fascinuje napríklad aj na prednese.

Teraz pracujete ako manažérka kultúry. Nájdete si stále čas na bábky?

Samozrejme, venujem sa bábkoherectvu sústavne. Začínala som ako sólistka s bábkou, to som chodila hlavne po vystúpeniach. Zaznamenala som aj úspechy. Napríklad za výber bábok – hrala som aj so zemiakmi. V roku 1995 sme s Jurajom Jaškom založili Bábkové divadlo dvoch. Robíme pre deti Rozprávky z kufra, kde si deti vyberú bábky z kufra a my im hráme. Čiže sa snažíme ich interaktívne zapojiť.

 


Mechúrik Koščúrik - vystúpenie bábkoherečky Kataríny Súkeníkovej na prehliadke ZUČ v Temeši v roku 1990.

 

ZDROJ:

  • Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1
  • internet

Fotogaléria

4 fotografie