Tesná brána - Maľba ako nástroj meditácie
Termín: od 17.9.2021, 09:00 do 28.10.2021, 17:00
Emília Jakubisová
- Narodená 9. 12. 1951 v Leviciach.
- SŠUP - Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafika (1967 - 1971)
- DAMU - Divadelní fakulta Akademie múzických umění v Prahe, odbor scénografia (1973 - 1977)
- Vo voľnej tvorbe Emíliu sprevádza prepojenie rôznych umeleckých disciplín - výtvarné umenie, poézia, divadlo. Jednotlivé formy sa prepájajú do harmonického celku.
- Žije a pracuje v Bojniciach.
Tesná brána - Maľba ako nástroj meditácie
Silné gestá na pomedzí tesnej brány
Vývoj osobnosti človeka prináša množstvo vrstiev, ktoré sú hlboko vryté do samotnej podstaty a občas jedna z týchto vrstevníc vypláva na povrch. Vracia sa nenápadne, objaví sa vtedy, keď subjekt vôbec nečaká repetíciu, no zasiahne vo vnútri azda viac ako prvýkrát. Taký je abstraktný návrat ku gestike a slobode, kde sa maľba stáva nástrojom meditácie. Gesto vytvárajúce nové hĺbky v obraze prechádza do vnútorného rozjímania, sprostredkuje hľadanie osobnej intenzity v prežívaní reality. Dokonca aj text stráca svoju symbolickú úroveň a primárne existuje ako simulakrum. Už nepredstavuje význam, iba čistú kaligrafickú estetizáciu línií, bez okolkov sa k nemu priznáva. Písmo stráca svoj význam optického dorozumievacieho prostriedku, ale nachádza nové transcendentálne prepojenia v obraze ako výtvarný znak. Texty síce skrývajú malé posolstvá, no ich význam pozná len samotná autorka a teda v jej najnovšej tvorbe sa písmo dostáva do bezobsažnej a/alebo skrytej roviny. S týmto mysticizmom písma cielene narába, pretvára na formu kresliarskeho básnenia. Písmo bez obsahu, čistá extrakcia oslobodená od významu. Písmo sprevádza celú tvorbu Emílie Jakubisovej. Pohráva sa s písaným písmom, hlaholikou, runovými znakmi, prepája kaligrafiu a obraz, nachádza a opätovne stráca symbolickú rovinu textu. Určujúci element vo výtvarnej tvorbe sú jej vlastné básne, ktoré prepája s obrazom. Na plátne hľadajú spoločný konsenzus dva druhy umenia - výtvarné a poetické.
Maľbu formujú veľké gestá, podobne ako na divadelnom pódiu, kde herec musí obsiahnuť celé publikum. Jej abstraktné maľby zasahujú podobne. Sú neudržateľné vo formáte, nepokojné, ostré a farebné. Intuitívna maľba si uzurpuje moment náhody ako svoj modulačný prvok. V technike používa rôzne štruktúry, pastózne nanášanie farby a prekrývanie vrstiev. Ostré až výrazné farby sa objavujú v celej jej maliarskej tvorbe, no v tejto sérii na seba prenášajú intuitívnosť. Maľba sa stáva nástrojom meditácie a farba sa zároveň stáva nástrojom slobody. Efemérnosť energie sa na plátne stretáva so silnými gestami. Ťahy štetca vo svojej diskrétnej myšlienkovej kráse predstavujú jej vnútorné prežívanie. Akoby sa gestická maľba nedokázala udržať vo svojom vlastnom formáte a hľadala cestu úniku z vymedzeného rámca. Už nie je veľa času. Všetko je potrebné povedať, dokončiť, prehlušiť? Čisté plátno je ako pokojná hladina jazera, ktorú autorka spontánne rozčerí. Vystihuje nepokojné divadlo odohrávajúce sa na plátne a pritom bezprostredne čerpajúce z reálneho života, ale aj literatúry.
Autorka sa v sérii diel inšpirovala kresťansko-filozofickou knihou Tesná brána od Pavla Straussa, ktorý mal pozoruhodný život. Bol lekárom, konvertitom a v knihách Boha vnímal panteisticky: „Dejiny sú arénou, po ktorej pobehával človek ako zúrivá, skrvavená šelma. No Krotiteľ ju vohnal do klietky, odkiaľ je už len jedna otvorená cesta, a tá vedie úzkou ohnivou bránou do slobody a milosti Božej.”
kurátorka: Mgr. Andrea Smitková
Záznam z výstavy: https://youtu.be/HbmhgOqNqq4
